Ako sa dá pomáhať tým, ktorí si nemôžu pomôcť sami

Ako sa dá pomáhať tým, ktorí si nemôžu pomôcť sami

Dôkazom toho, že  v podmienkach malej rodinnej firmy sa môžu diať veľké veci, je existencia nie jedného, ale hneď dvoch michalovských sociálnych podnikov sídliacich pod jednou strechou, ktoré vznikli transformáciou chránených dielní. Inšpirujúcim momentom tejto návštevy bol nielen nákazlivo pozitívny prístup a angažovanosť konateľky pani Evy Balogovej, ale aj sálajúca spokojnosť zo zamestnancov týchto dvoch podnikov. Počas krátkej exkurzie v nich panovala rutinná, avšak pokojná atmosféra pracovného dňa, vzbudzujúca presvedčenie, že všetko tu má svoje dokonalé miesto a  každý usilovne pracuje na svojom kúsku zverenej pracovnej úlohy tak, aby na konci dňa prevládala všestranná spokojnosť – zo strany zamestnancov, nadriadených i  odberateľov. Aj počas pandémie sa podniky flexibilne preorientovali okrem stálej výroby i na šitie ochranných rúšok, ktorými potom zásobovali rôzne úrady, prevádzky i súkromných podnikateľov v rámci Michaloviec. Dnes by mohli túto činnosť zodpovedne prevádzkovať naplno, pretože o ich textilné výrobky prejavili záujem viacerí odberatelia. O tom, kto je zodpovedný za to, že Vám funguje zadné okno na aute, ako aj o tom, že čo dáte, sa Vám môže viacnásobne vrátiť, sa budeme ďalej zhovárať s pani Evou Balogovou, konateľkou spoločností, sociálnou podnikateľkou a tak trochu aj trendsetterkou v oblasti toho, ako robiť sociálne podnikanie naozaj sociálne a zároveň dokázať kvalitatívne uspokojiť potreby trhu a obchodných partnerov.

Pani Balogová, aká bola Vaša cesta k sociálnemu podnikaniu?

Dá sa povedať, že história sociálneho podnikania sa u nás začala písať už v roku 2004, keď sa ešte o zamestnávaní ľudí so zdravotným postihnutím hovorilo celkovo len nejasne, zamestnávatelia za tým väčšinou videli problém, nemali prehľad o odvodovej politike a radšej sa do toho nehrnuli. Vtedy môj manžel, skvelý vizionár Jozef Balog, vytvoril na základe dopytu trhu najprv  jednu chránenú dielňu, v ktorej zamestnanie našlo 20 ľudí so zdravotným postihnutím a k tejto dielni pribudla v roku 2008 aj druhá, kde začalo pracovať ďalších 39 zamestnancov. Dodávali sme komponenty do áut a elektromotorov, v čom pokračujeme. Spokojní s nami boli nielen zamestnanci, ale aj odberatelia a preto sme si mohli čoskoro dovoliť odkúpiť priestory do súkromného vlastníctva a takto, už vo svojom, sme mohli plánovať a rozvíjať naše ďalšie pracovné aktivity. Nakoniec sa v júni 2019 chránená dielňa CHDMI s.r.o. transformovala na registrovaný sociálny podnik a v januári 2020 aj spoločnosť Abalstav s.r.o., obidve so sídlom na Plynárenskej 2 v Michalovciach.

Eva Balogová, riaditeľka a konateľka sociálnych podnikov CHDMI, s.r.o., r.s.p. a ABALSTAV, s.r.o., r.s.p. Foto: Eva Balogová

 

Ako dlho trval proces transformácie týchto dvoch dielní na sociálne podniky?

Na moje veľké prekvapenie to celé išlo veľmi rýchlo. Najdlhšie trvalo moje rozhodnutie, či do toho ísť alebo neísť. Nakoniec som sa rozhodla, napísala som projekt, v mojom prípade skôr slohovú prácu, keďže sme mali dlhú históriu a bolo o čom písať. Po zabezpečení všetkých dokumentov a potvrdení nás osobne navštívili ľudia z ministerstva a do mesiaca sme to mali vybavené. Samozrejme, boli sme spoločnosť s históriou, preto to bolo jednoduchšie, ale aj napriek tomu som rada, že to išlo relatívne hladko.

Ako hodnotíte koncept sociálneho podnikania vo všeobecnosti?

Ja som, asi ako aj mnohí iní, dlhšie sledovala aktivity pána Ledeckého zo Spišského Hrhova, ktorý ma nesmierne inšpiroval tým, čo robil. Jemu to obecné podnikanie fungovalo výborne, páčilo sa mi to a mala som čoraz menej pochybností, i keď najťažšie bolo urobiť rozhodnutie. Celý tento koncept sociálneho podnikania hodnotím ako skvelú myšlienku, dobre nastavený model s konkrétnymi výsledkami. Ak sa Vám podarí dať niekomu prácu a pomôcť mu vo fáze keď by si už sám pomôcť nevedel, je to nielen dobrý pocit, ale aj pochopenie zmyslu tohto celého. Väčšinou sú chránené dielne alebo sociálne podniky skutočne tou poslednou pracovnou stanicou a mnohí sa o tom presvedčia, až keď majú osobnú skúsenosť so snahami zamestnať sa v iných firmách, pre ktoré ich zdravotné problémy sú prekážkou

Dnes zamestnávate celkovo stoštyridsať ľudí, čo rozhodne nie je málo. Kto sú Vaši zamestnanci?

Našimi zamestnancami, sú najmä ľudia so zdravotným postihnutím – s kombináciou rôznych diagnóz. Ja preferujem zamestnávanie hlavne tejto skupiny ľudí, pretože sú to ľudia nesmierne vďační a pracovití. Ak im ponúkneme možnosť zamestnať sa, oni si dobre uvedomujú, že sociálny podnik je ich poslednou pracovnou stanicou. Teda aspoň väčšina z nich si to plne uvedomuje. Samozrejme, nájdu sa aj nespokojní, ale, vždy sme sa vedeli dohodnúť. Spolupracujeme aj s úradom práce, veľa ľudí u nás pracuje na základe odporúčanie iných našich zamestnancov a na našej webstránke je oznam, aby nás záujemcovia kontaktovali, takže o personál núdzu nemáme. Navyše, pri zamestnávaní zdravotne postihnutých nám legislatíva umožňuje neobmedzený čas dotácie, čo dáva istotu nám ako zamestnávateľovi a zamestnancom vyhliadky stabilného zamestnaneckého pomeru pri predpoklade, že do toho nevstúpia iné dôvody. Máme tu aj takých zamestnancov, ktorí s nami boli od našich začiatkov a ťažko sa nám s nimi pri odchode do dôchodku lúčilo. Žiaľ, po dovŕšení dôchodkového veku už nemôžu byť zamestnaní v sociálnom podniku, presnejšie povedané môžu, ale štát im už ich pracovné miesto nedotuje a väčšinou sa tu naše cesty rozchádzajú.

Vaša činnosť sa zameriava na výrobu komponentov do áut  a elektromotorov. Je zaujímavé, že ešte existujú procesy, keď pri súčasných moderných výrobných postupoch je potrebný manuálny zásah. 

Našťastie pre nás v tejto dobe technického pokroku sa ešte stále nájdu pracovné úkony, ktoré si vyžadujú ručnú prácu a to je presne druh práce pre nás. V rámci našich zákaziek máme aj my nastavené tri stupne náročnosti, od tých najjednoduchších niekoľko krokových až po také, kde sa vyžaduje 15 až 20 úkonov. Napríklad tento zväzok káblov je po namontovaní zodpovedný za to, že sa Vám otvára zadné okno na aute, čo je náročnejšia práca a potom tu máme aj také komponenty, ktoré je potrebné jednoducho iba ručne spojiť. Od toho sa odvíja aj nastavenie systému hodnotenia našich zamestnancov. Je skvelé, že inštitút sociálneho podniku mi umožňuje zamestnancom udeliť finančnú odmenu nad rámec nastavenej mzdy. Poskytuje mi to možnosť zamestnancov motivovať a zároveň ich nastaviť na priaznivejšie prijatie aj tých náročnejších pracovných úloh tak, aby sme vedeli jednak pružne reagovať a jednak dodávať také služby a produkty, ktoré budú kvalitné a spoľahlivé.

Zamestnankyňa sociálneho podniku pri výrobe káblových zväzkov Foto: archív Eva Balogová

 

S akými obmedzeniami pri zamestnávaní zdravotne znevýhodnených ľudí ste sa stretli?

Častejšia je u nás miera fluktuácie, ako aj väčšia pravdepodobnosť, že títo ľudia môžu skôr ochorieť, či častejšie navštíviť lekára. Prirodzene, rátame aj s tým, že niekedy im zdravotný stav nedovolí nastúpiť do práce vôbec, ale to všetko berieme ako prirodzenú súčasť zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím. Je pravdou, že občas to ide na úkor plnenia pracovných plánov, ale potom to vždy nejako doženieme. Aj naši odberatelia sú chápaví a vždy sme sa s nimi vedeli dohodnúť tak, aby nebol dôvod k nespokojnosti.

Našim zamestnancom sa snažíme vytvoriť čo najlepšie pracovné podmienky a prostredie, aby sa im dobre pracovalo. Najdôležitejšie pre nich je prispôsobenie dĺžky pracovnej doby. Na základe odporúčania lekára sa im pracovnú dobu snažíme individuálne nastaviť tak, aby im vyhovovala. Poskytujeme možnosť 3, 4, 5, 6 a aj 7,5 hodinových úväzkov. S každým sa rozprávame ešte pred nástupom i s časovým odstupom, kedy vie reálne zhodnotiť, čo mu vyhovuje, a čo nie, aby sme to spolu zvládli. Vždy zbierame podnety, ktoré by mohli tieto podmienky zlepšiť, mávame pravidelné porady a raz za rok hodnotiace pohovory. Tiež sme otvorení tomu, aby si kedykoľvek, keď to pracovníci potrebujú urobili prestávku, či sa poprechádzali, odbehli si na toaletu alebo na kávu. Máme tu jednu spoločnú miestnosť, kuchyňu a jedáleň s posedením, kde sa môžu najesť, odpočinúť si, či si v súkromí podať inzulín. Dá sa povedať, že je to o veľkej miere tolerancie, ale títo ľudia mi to svojím pozitívnym prístupom dokážu vrátiť a naozaj si tu žijeme ako jedna veľká rodina. To by som asi inde nenašla. Aj  keď sú niektoré veci náročnejšie, stojí to za to!

Spoločné priestory vytvorené pre zamestnancov sociálnych podnikov Foto: Partnerstvo Spiša

 

Spomínali ste, že počas jarného obdobia koronavírusu Vám model sociálneho podniku pomohol zabezpečiť Vaše prežitie. Ako ste to mysleli?

Ako viete, pri modeli sociálneho podniku musíte časť zisku, presnejšie v našom prípade 50%,  reinvestovať späť do podniku. Keď sme v marci museli náhle ostať doma, najprv sme mysleli, že príde k najhoršiemu a budeme musieť prepúšťať. Práve rezerva, ktorú sme si na reinvestovanie vytvorili, nám pomohla v čase krízy a mohli sme ponechať zamestnancov doma, neprepúšťať a vyplácať im 80% z priemerného zárobku. Bez tejto rezervy, by naše obavy  prerástli do strachu a urobili by sme možno nejaké nepopulárne kroky. . Zároveň sme vedeli, že buď budeme musieť ešte niečo vymyslieť, alebo nás to položí. Zareagovali sme rýchlo a zriadili sme si provizórne pracovisko na šitie ochranných rúšok. Zamestnanci doniesli z domu látky, nite, gumičky, ktoré doteraz roky stáli, no u nás našli svoje využitie, pretože iné sa v tom čase kúpiť ani nedalo. Medzi zamestnancami som mala aj bývalé šičky, ktoré po prepustení vyplatili týmto materiálom, tak sme to všetko podonášali a pustili sa do práce. Iní do práce nechodili, a my chorí ľudia, teda naši zamestnanci, tu fungovali nad rámec svojich pracovných povinností. Šili, prali, žehlili… Fungovali sme formálne len na 30%, ale bez ohľadu na to sa každý chytil toho, čo vedel a „makali“ sme všetci. Jednoducho sme sa v tomto čase tak silno zomkli a fungovali skutočne ako jedna komunita nadšencov.

Foto: Partnerstvo Spiša

 

Pre koho ste šili? Komu každému putovali rúška z Vašej dielne?

Hneď na začiatku som oslovila okolité úrady, ozval sa úrad práce, obecné úrady a šili sme i pre súkromných podnikateľov. Časom sme našli nové spôsoby, ako nahradiť gumičky a prácu si zjednodušiť. Ušili sme približne 5000 kusov rúšok. Nešlo nám pritom o to, aby sme zarobili, ale prežili. A to sa nám podarilo! K rúškam sme šili aj také vrecúška, ktoré ako kolekcia putovali aj do zahraničia. Bola to krásna a zaujímavá práca. Každá nová zákazka nás povzbudila a utvrdila v tom, že to robíme dobre. Dokonca z tejto aktivity vzišla aj jedna pracovná ponuka na šitie rúšok pre podnikateľa, ktorý prevádzkuje internetový obchod. Aktuálne o tom diskutujeme a zvažujeme rozšírenie našej pôsobnosti aj na túto činnosť. Radi by sme boli pružnejší voči dopytu trhu aj v tomto odvetví a vedeli flexibilne reagovať, pokiaľ by takýchto ponúk pribúdalo. Nemáme problém sa preorientovať, pracujeme na tom.

Zamestnanci sociálnych podnikov Foto: archív Eva Balogová

 

Aké sú Vaše plány do budúcnosti a odporúčania?

Po mojich skúsenostiach s podnikaním formou chránenej dielne i sociálneho podniku, sa mi dnes zdá, že model chránenej dielne je popri výhodách sociálneho podniku krokom späť. Netvrdím, že je zlý, pretože sa nám osvedčila aj táto forma podnikania a roky sme takto fungovali, ale keď prišla v roku 2018 s novou legislatívou možnosť sociálneho podnikania, transformácia sa mi zdala dobrým nápadom. Predchádzalo tomu však zháňanie a štúdium informácií i diskusie s kompetentnými, ale rozhodnúť som sa musela ja. Vlastne do konca roka sme ešte stále v stanovenom  prechodnom období. Ja a zdá sa, že i naši zamestnanci, sme takto spokojní. Snažím sa využiť všetky možnosti, ako finančné tak i materiálne, aby som toto pracovisko maximálne prispôsobila pre týchto zdravotne znevýhodnených ľudí a vytvorila im tie najlepšie podmienky na prácu. Do budúcna by sme si chceli minimálne zachovať stabilný počet pracovníkov, ktorý máme dnes a naďalej byť čo najlepšie pripravení a uspôsobení pomáhať tým, ktorí si sami pomôcť nemôžu. Z hľadiska pracovného zamerania chceme  byť efektívnou spoločnosťou pôsobiacou na domácom a zahraničnom trhu, s cieľom ponúkať produkty a služby s dodržaním všetkých zásad kvality, bezpečnosti a spoľahlivosti. Nemenej máme ambíciu si zachovať minimálne tak pozitívnu pracovnú klímu a priateľské vzťahy, ako ste mali možnosť vidieť dnes.

Verím, že sa Vám to podarí, cítila som sa tu výborne. Ďakujem za rozhovor a prajem Vám veľa úspechov!

 

Pridaj komentár