Dobrý Banskobystrický kraj inšpiruje

Dobrý Banskobystrický kraj inšpiruje

Rozvojová agentúra Dobrý kraj, n.o. bola založená z iniciatívy Banskobystrického samosprávneho kraja. Má samostatné oddelenie sociálnej ekonomiky, ktoré ponúka pomocnú ruku najmenej rozvinutým okresom v regióne s prívlastkom „hladovej doliny”. Zameriava sa na rozvoj v oblasti cestovného ruchu, praktického vzdelávania študentov stredných škôl, zakladanie krajských sociálnych podnikov i prípravou projektov financovaných z EÚ. Bližšie nám jej činnosť predstaví Ing. Milan Vaňo, hrdý lokálpatriot a inšpirujúci špecialista s bohatými skúsenosťami pri zakladaní sociálnych podnikov, ktorým sa darí v boji s nezamestnanosťou vytvárať nové možnosti a riešenia pri uplatnení sa na trhu práce znevýhodnených občanov.

Zdroj: pexels

Pán Vaňo, v Dobrom kraji, n.o. pôsobíte ako špecialista na sociálnu ekonomiku. Ako by ste opísali Vašu činnosť a poslanie? 

Sme zoskupenie niekoľkých špecialistov, fungujúcich pod hlavičkou Oddelenia sociálnej ekonomiky, ktorí pomáhajú rozvíjať náš región v zmysle odbornej, legislatívnej i administratívnej pomoci pri vytváraní koncepcií sociálnych podnikov, príp. iných projektových zámerov. Aktívne spolupracujeme s Regionálnym centrom sociálnej ekonomiky v Banskej Bystrici a snažíme sa byť nápomocní najmä starostom menších ale i väčších obcí, ktorí sa na nás obracajú so záujmom o poradenskú činnosť. Hlavne sa snažíme záujemcov z nášho kraja inšpirovať príkladmi dobrej praxe, čím im ponúkame akýsi odrazový mostík a naša pomoc zahŕňa predovšetkým praktickú stránku vecí. 

Starostovia akých obcí sa na Vás obracajú najčastejšie? 

Najväčší motív zakladať sociálne podniky majú starostovia obcí, v ktorých žije spoločensky a ekonomicky nenapredujúce obyvateľstvo. Chcú zlepšiť zlú situáciu svojich občanov. Ak by som sa mal vyjadriť v číslach, tak zo všetkých starostov Banskobystrického kraja má záujem o sociálne podnikanie približne 20 % starostov. Žiaľ, z tých 20 % je reálne pripravených zhruba iba polovica. Pripravených v tom zmysle, že majú reálny podnikateľský plán, uvedomujú si, v čom budú podnikať, ako budú zabezpečovať odbyt, koho chcú zamestnať a pod. Starosta musí byť skutočným manažérom – podnikateľom s víziou. 

Aké podnikateľské zámery dominujú? V čom vidia obce priestor na podnikanie? 

Pre obce a mestá sa priam núka možnosť vytvoriť podnik so zameraním na stavebnú činnosť. Disponujú majetkom, o ktorý je potrebné sa starať, udržiavať ho a zveľaďovať. Ide o také objekty,  akými sú školy, kultúrne centrá alebo budovy úradov. Priestor sa črtá aj v oblasti agrolesníctva a poľnohospodárstva, údržba zelene a komunikácií v zime, budovanie vodovodov a kanalizácií. Je potrebné sa zamyslieť nad tým, čo vyplýva daným obciam z ich kompetencií. 

Najviac sociálnych podnikov na Slovensku zakladali práve obce. Aj podľa Vašich slov sa potvrdzuje, že obce sú ideálnymi subjektmi na založenie sociálnych podnikov. Je to pravda?

Áno, obce majú skutočný potenciál. Vytvorením sociálneho podniku nielen vyriešia svoje problémy, ale zabezpečia i to, aby peniaze ostali v obci. Okrem toho dobre poznajú svojich obyvateľov, čím vedia vybrať vhodných uchádzačov. Znižuje sa tak personálne riziko. Zveľaďovanie obecného majetku a šetrenie na úrovni obce je maximálne efektívnym nástrojom, keďže v obci ostáva 100 % zisku. Spolu s kompenzačnými príspevkami, zníženou sadzbou dane na 10 % ako aj servisnými poukážkami si vie výrazne pomôcť i malá obec. Nehovoriac o tom, že samospráva má najlepšie úvery a teda aj úroky, ak by potrebovala vstupný kapitál, vie si výhodne požičať.

Aké sociálne podniky vznikli pod Vašou záštitou?

Úspešne sme rozbehli zatiaľ dva. Prvým je stavebný krajský sociálny podnik v Brezne, ktorý  je aj najväčší, má 27 zamestnancov a zameriava sa na stavebnú činnosť. Druhý sa nachádza v Poltári a venuje sa agrolesníctvu. Momentálne pracujeme aj na vytvorení agentúry práce v Lúčenci. Svoje skúsenosti a vízie sa snažíme etablovať i na stredné školy a podporiť prípravu mladých ľudí na budúce zamestnanie, aby už počas štúdia naberali prax a potom sa hneď uplatnili v niektorom z vytvorených sociálnych podnikov, čo je aj mojou osobnou doménou. 

Spomínali ste spoluprácu na úrovni stredných škôl. Čoho sa týka?

Týka sa koncepcie školských sociálnych podnikov. VÚC má vo svojej správe 60 škôl. Niektoré odbory s históriou v poľnohospodárstve alebo lesníctve, ktoré boli typickými pre tento región zanikli. Aktuálne riešime otázku duálneho vzdelávania, prostredníctvom ktorého budú stredné školy študentov pripravovať na výkon profesie, spočiatku formou praxe a neskôr formou stabilného zamestnania, aby mohli ostať doma a nemuseli cestovať za prácou do veľkých fabrík.

Aký pozitívny dopad majú sociálne podniky a ľudia v nich zamestnaní vo Vašom regióne?

V Banskobystrickom kraji sa nachádza päť najmenej rozvinutých okresov z trinástich a ďalšie tri doň môžu veľmi rýchlo spadnúť tiež. Zlá sociálno – ekonomická situácia má negatívny dopad na kvalitu života obyvateľov a preto keď sa zamestná čo i len jeden člen z rodiny, životné podmienky sa zlepšia celej rodine. Prirodzene sa zníži nezamestnanosť a mladí ľudia budú môcť pracovať doma. Nevidím dôvod, prečo by sme mali zamestnávať cudzincov, či externé firmy, keď môžeme dať prácu svojim ľuďom a  tí budú zveľaďovať vlastné priestory či objekty v svojom okolí. 

O tomto príklade dobrej praxe ste v úvode rozprávali?

Áno, presne takto to robí aj náš stavebný podnik, ktorý rekonštruuje najmä nehnuteľnosti v správe majetku VÚC. Ďalšou pozitívnou stránkou je odbytová stránka. Preto nepoznám lepší model pre sociálny podnik ako taký, ktorý  je vytvorený krajom alebo obcou. Veľký význam má pre náš kraj aj agropoľnohospodárstvo. Zabezpečením aspoň čiastočnej potravinovej sebestačnosti a starostlivosťou o pôdu a plody, môžeme prinavrátiť zašlú popularitu v odboroch, ktoré sa stali pre dnešný trh menej atraktivnymi. Pojem sedliak, či farmár by nemal byť len nadávkou, ale naopak, hrdým titulom v kraji s bohatou poľnohospodársko – lesníckou minulosťou. Navyše, oblasť agrolesníctva ponúka absolútne bezbariérové a nerizikové prostredie, a preto tu môžu pracovať i ľudia telesne znevýhodnení, v porovnaní napr. so stavebným podnikom kde preferujeme zamestnávanie telesne zdravých zamestnancov. 

Pridaj komentár