Sociálne podnikanie na Slovensku – rast predchádza úspech

Sociálne podnikanie na Slovensku – rast predchádza úspech

Keď sa koncom minulého roka hovorilo v súvislosti s počtom vzniknutých sociálnych podnikov ako o narastajúcom trende, dnes môžeme s istotou hovoriť o úspechu, ktorý sa dá cítiť i merať. Pozitívnu zmenu vo vnímaní existencie sociálnych podnikov ako nástrojov sociálnej ekonomiky prináša čoraz bohatšia aplikačná prax, do ktorej silne vstupuje unikátne nastavený a vyvážený model investičnej pomoci, rozložený do podielu návratnej a nenávratnej zložky. Akým spôsobom sa bude formovať prostredie sociálneho podnikania na Slovensku a čo ho definuje?

Vznik a fungovanie sociálnych podnikov na Slovensku upravuje Zákon č. 112/2018 o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 1. mája 2018. Pred prijatím novej legislatívy umožňoval vznik sociálnych podnikov Zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti, ktorý však obmedzoval význam pojmu „sociálny podnik“ len na podniky zamerané na pracovnú integráciu – zamestnávanie. V tomto období sa pod týmto pojmom „skrývali“ okrem podnikov pracovnej integrácie akými boli napr. chránené dielne a obecné firmy, poľnohospodárske a družstevné sociálne podniky aj niektoré právne formy mimovládnych organizácií, ktoré nejakým spôsobom pripravovali znevýhodnených občanov na trh práce, čo bolo veľmi zovšeobecnené. Pojmovo i významovo.

Počet registrovaných sociálnych podnikov vzniknutých v zmysle (a iba v zmysle) tohto zákona pred nedávnom presiahol na Slovensku počet dvoch stoviek. Kým začiatkom apríla 2020 sme takýchto podnikov mali už celú stovku, za ďalších šesť mesiacov sa toto číslo turbulentne zdvojnásobilo. V mesiaci október sa zoznam rozšíril o ďalších 15 nových podnikov a záujem o vznik ďalších potvrdzuje aj informačný a konzultačný dopyt zo strany miest, obcí i súkromného sektora. Deklarovaný záujem možno potvrdiť aj výsledkami nami realizovanej aktivity projektu s názvom Informačný deň, ktorá bola realizovaná v okresoch Spišská Nová Ves a Gelnica.

Dobrá legislatíva je len začiatok

Do procesov, ktoré širšie či užšie ovplyvňujú podmienky pre vznik a rozvoj nových sociálnych podnikov pripravených na napĺňanie ich spoločenských záujmov, vstupuje čoraz viac faktorov. Každý z nich má nezastupiteľné miesto v štruktúre vzťahov a súvislostí. S narastajúcim povedomím o tejto novej oblasti sociálnej ekonomiky súvisí aj pokrok v nastavovaní participatívnych spôsobov pri analýze a tvorbe navrhovaných zmien v tejto oblasti.

Rozmach sociálnej ekonomiky na Slovensku možno pripísať práve existencii komplexnej legislatívy, ktorá v okolitých krajinách takúto zákonnú podobu a podporu zatiaľ nemá. I keď tento zákon bol už viackrát novelizovaný a dopĺňaný, čo v tom čase mohlo najmä pre podniky vznikajúce krátko po uvedení nového zákona do praxe pôsobiť zmätočne, ukázalo sa, že išlo len o prirodzený systém zdokonaľovania a nastavovania legislatívnej platformy, na ktorej nedostatky poukázali práve samotné existujúce sociálne podniky, aby tie ďalšie mohli fungovať o čosi efektívnejšie. Ďalším mimoriadne pozitívnym faktorom v rozvoji podmienok sociálneho podnikania je aj zvyšujúca sa podpora pre sociálne podniky v podobe vytvárania platforiem na zdieľanie, sieťovanie a tútoring sociálnych podnikateľov, ktoré zastrešuje napríklad Asociácia subjektov sociálnej ekonomiky ako aj existencia poradenských centier, či subjektov v rámci ktorých je možné zapojiť sa do tvorby verejných politík s cieľom vytvárať lepšie podmienky pre fungovanie a rozvoj sociálneho podnikania až na regionálnej úrovni (Partnerstvo Spiša).

Injekcia vo forme finančnej pomoci

Ďalšou a nie menej dôležitou oblasťou sú práve nástroje finančnej pomoci. Realizácia modelu finančnej podpory pre registrované sociálne podniky bola spustená síce len začiatkom októbra 2020, čo je takmer 2,5 roka po vstupe zákona č. 112/2018 do platnosti. Popri cenných benefitoch a úľavách vo forme zníženej sadzby DPH, servisných poukážok, či zjednodušeného verejného obstarávania prináša až teraz skutočne nevyhnutný impulz dôležitý pre životaschopnosť akéhokoľvek podniku, ktorého charakteristickým znakom je plniť sociálnu misiu, reinvestovať svoj zisk a zároveň byť konkurencieschopným.

Dlho očakávané a ostro sledované dizajnovanie podoby „finančnej injekcie“ prinieslo nakoniec sľúbené ovocie a oprávnení žiadatelia môžu formou povinnej kombinácie návratnej pomoci (komerčného úveru) prostredníctvom finančnej inštitúcie a nenávratnej časti pomoci – nenávratného finančného príspevku, získať finančnú pomoc pre svoj registrovaný sociálny podnik na základe schváleného investičného zámeru. Ten posudzuje úrad práce sociálnych vecí a rodiny v príslušnom územnom obvode, ku ktorému sa investičný zámer vzťahuje, a komerčná banková inštitúcia. Po úspešnom posúdení je následne uchádzačovi poskytnutý úver komerčnou bankou a nenávratná časť finančnej pomoci. Viac informácii nájdete tu: investičnej pomoci pre sociálne podniky – nenávratná zložka.

Košický kraj preberá štafetu

Situácia narastajúceho počtu registrovaných sociálnych podnikov je charakteristická pre celé územie Slovenska, avšak donedávna bol lídrom v oblasti sociálnych aktivít Banskobystrický samosprávny kraj, v ktorom sú podmienky na vytváranie nových príležitostí prostredníctvom nástrojov sociálnej ekonomiky viac ako ideálne. Navyše, sú formálne prezentované a priamo podporované krajom. Banskobystrický samosprávny kraj na krajskej úrovni poňal sociálne podniky ako nástroj regionálneho rozvoja a pod značkou Dobrý kraj vytvorili hneď niekoľko sociálnych podnikov. Napr. Rozvojové služby BBSK – registrovaný sociálny podnik alebo Agro – drevinový ekosystém BBSK, s.r.o. – registrovaný sociálny podnik, prostredníctvom ktorých poskytuje tiež administratívnu a legislatívnu podporu pri vzniku nových sociálnych podnikov a okrem priamej pomoci im dáva priestor na získanie zákaziek a snaží sa tak zabezpečiť ich stabilitu a udržateľnosť. 

Sociálny podnik pod záštitou kraja vytvoril v lete aj Košický samosprávny kraj, v ktorom plánuje už túto jeseň ponúkať svoje služby a  možnosť zamestnať sa absolventom župných stredných škôl do 26 rokov, či príslušníkom národnostných menšín alebo obyvateľom z najmenej rozvinutých okresov, spolu asi dvadsiatke znevýhodnených ľudí. Zároveň si kladie za cieľ „vychovávať“ mentorov, ktorí by neskôr mohli odborne usmerňovať a stimulovať podnikateľskú aktivitu aj v miestnych samosprávach a pomáhať tak vytvárať nové sociálne podniky. 

Takmer štvrtina existujúcich sociálnych podnikov (presne 53) pôsobí v košickom kraji a na rozdiel od najčastejšie zaužívaného zamerania v odvetví stavebnej činnosti, prevažujú aj mnohé iné činnosti. Na slovenskom trhu sa objavuje čoraz viac produktov z dielne sociálnych podnikov. Svoje služby ponúkajú sociálne podniky aj v odvetviach ako sú kadernícke služby, manikúra, pedikúra, či služby súvisiace so skrášľovaním tela, slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu. Preto nie je ničím výnimočné kúpiť si nové odevy, topánky, včelí med či využiť masérske služby v jednom z 215. registrovaných sociálnych podnikov na Slovensku.

 

Pridaj komentár